Staroveká India
Harrapská civilizácia sa objavila na konci 4. tisícročia pred naším letopočtom v oblasti rieky Indus. Jej hlavnými centrami boli mestá Harappa a Mohendžo-Daro, ktoré boli neuveriteľne vyspelé - mali pravidelný pôdorys, kanalizáciu a ulice križujúce sa v pravých uhloch.
Okolo roku 1500 pred n.l. vpadli do Indie indoeurópske kmene Árijcov (čo znamená "vznešení"). Tieto kmene pôvodne žili pravdepodobne v južnom Rusku a postupne sa rozšírili do Mezopotámie, Indie aj Európy. Árijci vyvrátili harrapskú civilizáciu a vytvorili nový štát v povodí rieky Gangy.
Árijci zaviedli kastový systém, ktorý sa udržal v Indii dodnes. Najvyššou kastou boli brahmani (kňazi), potom vojaci (kšatriovia), ďalej roľníci a obchodníci (vajšovia) a najnižšou kastou boli šudrovia (otroci a služobníctvo). Prechod medzi kastami nebol možný.
Tip na zapamätanie: Harrapská civilizácia mala vlastné písmo, ktoré sa dodnes nepodarilo rozlúštiť - je to stále jedna z najväčších záhad archeológie!
Náboženstvo a filozofia hrali v starovekej Indii kľúčovú úlohu. Indovia verili v reinkarnáciu (prevteľovanie duše) a založili brahmanizmus, z ktorého sa vyvinul hinduizmus. Hlavnými bohmi boli Brahma (stvoriteľ), Višnu (udržovateľ) a Šiva (ničiteľ).
Významnou osobnosťou bol Budha 563−483p.n.l., vlastným menom Sitharta Gauthama. Ako 29-ročný začal putovať po krajine a všímať si sociálne rozdiely. Jeho učenie - budhizmus - tvrdí, že každé bytie je utrpenie, a cieľom je dosiahnuť nirvánu.
India dosahovala významné kultúrne pokroky - vytvorila cenné literárne diela ako eposy Rámajána a Mahabharata, Védy či rozprávky z 1001 nocí. Rozvíjala sa aj matematika a lekárstvo.
Politicky prešla India niekoľkými významnými ríšami: Magadhskou 6.−4.storocˇiepredn.l., Maurijskou a Guptovskou ríšou 4.−5.storocˇien.l.. Najväčšieho rozmachu dosiahla za vládcu Ašóka z Maurijskej ríše, ktorý bol stúpencom Budhovho učenia, zakladal nemocnice a útulky a usiloval sa o nábožensku toleranciu.